Osviežovače vs babičky

Autor: Vladimír Urbanovič | 27.11.2013 o 0:23 | (upravené 27.11.2013 o 0:43) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  67x

Viete, v autobusoch je vždy zábava. Stretnete plno zaujímavých ľudí a získate veľa nových zážitkov. Ako napríklad rôzne postaršie ženy, ktoré Vás bezváhania použijú ako koberček, či podušku...  

Do školy musím cestovať autobusom a včerajšok nebol výnimka. Nastúpil som na hlavnej stanici, kde okrem mňa nastúpilo i pár „výnimočných“. Je to až úžasné, ako rýchlo vedia ľudia spríjemniť vzduch v autobuse. Nie len, že smrdeli, ale aj vykrikovali na celý autobus. Vtedy som si povedal, že horšie to byť už ani nemôže, no neuvedomil som si, že na zastávke nastúpilo asi tridsať babičiek s prútenými košíkmi, pripravené na inváziu do Tesca. Nestačilo, že môj nos bol upchatý a ja som bol ešte stále vo svete snov, teraz sa musím ešte aj postaviť a uvoľniť miesto. Pomaly a nemotorne som vstal a ponúkol babičke miesto. Dostalo sa mi nádhernej vďaky, pretože babička pri premiestňovaní akosi zabudla na gravitáciu, upozornenie DRŽTE SA PROSÍM a jednoducho sa na mňa zvalila. Mala šťastie, že padla na mäkké. Ja som toľko šťastia nemal, keďže pod jej váhou som padol na zem a celý sa zašpinil.

Vďaka bohu sa od všadiaľ načahovali ruky, ktoré boli pripravené pomôcť. Samozrejme najprv pomohli babke, ktorá sabotovala moje šatstvo a keď som dúfal, že pomôžu aj mne, zistil som, že mi nikto nevenuje pozornosť. Musel som si teda pomôcť sám a to čo najrýchlejšie. Vo chvíli, keď som to najmenej čakal prišiel ku mne jeden z tých „osviežovačov vzduchu“ a podal mi pomocnú ruku. Nastala dilema: mám mu podať ruku? Veď už aj tak som ako prasa, čo na tom, že budem mať ruky od ... , ani som si nemusel dopovedať vetu a odpovedala mi moja skvelá predstavivosť. Zdvihol som sa a poďakoval, lenže na to prišla otázka ,,nemáš evro gadžo?“. Bolo mi jasné že mi nechcel pomôcť, chcel o pomoc požiadať. V núdzi spoznáš priateľa. Konečne som našiel miesto na státie. Musel som si vybrať medzi ukrutnou zimou alebo neznesiteľným smradom. Verte či nie, voľba to bola ľahká. A keď som bol znova v mojom milovanom tranze, prišla zástavka: Tesco. Pozrel som doprava a odtiaľ sa na mňa valil rozzúrený dav babičiek, zľava vybehli „osviežovače vzduchu“

Bola to nekonečná kucapaca... Keď bolo konečne po všetkom a ja som si mohol sadnúť, do autobusu nastúpil starší pán, ktorý na všetko nadával. Myslel som si, že ho nemusím pustiť, pretože autobus bol prázdny, ale zjavne som sa mýlil. Podišiel ku mne a hlasno vraví: „ Hej toto je moje miesto!“. Hovorí sa, že múdrejší ustúpi, blbec sa utopí, ale ja som sa nebál, pretože nikde naokolo nebola voda. Rázne som odmietol jeho nárok na trón a tým som sa snažil ukončiť konverzáciu. Prestal si ma všímať. Teraz by ste si pravdepodobne povedali: „chvalabohu“, ale neviem či by ste to povedali i v prípade, že si na vás snaží sadnúť starší pán. Blbec sa utopí, až teraz mi došlo, že nie vo vode, ale pod váhou staršieho pána. Bol som porazený a prinútený opustiť moje miesto. Kým som prišiel do školy bol som špinavý, mokrý a zdemolovaný.

Aké vyplýva ponaučenie? Prvé: neuvoľni miesto pani, ktorá zjavne ignoruje gravitáciu, druhé: neďakuj kým nevieš za čo, tretie: ak si myslíš, že môžeš vyhrať, vzdaj sa!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?